Dom v Svätom Jure - Technický popis

Dom je situovaný na hlavnom námestí v historickom centre Svätého Jura. Pochádza pravdepodobne spred roku 1600 a posledná zásadné (klasicistická) prestavba sa uskutočnila pravdepodobne okolo roku 1837. Môžu tomu nasvedčovať železné dvere s iniciálami majiteľa (L SZ 1837 tj. Ladislav Szantner podľa sčítania ľudu z roku 1824), ktoré sú dnes umiestnené v podjazde a klasicistické mreže na oknách v prízemí. Dom je kamenný, s kamennými múrmi až do 1. poschodia, okrem niekoľkých tehlových priečok. Prízemie je kompletne s klenbami, ktoré na 1. poschodí ostali už iba v dvoch miestnostiach. Pri rekonštrukcii v rokoch 1982-1985 bola väčšina vápenno pieskových omietok nahradená novými tiež vápenno-pieskovými. Pri poslednej väčšej úprave v rokoch 2004 - 2007 bola na pôvodné vápenno-pieskové omietky aplikovaná tzv. sieťka s paropriepustnou tenkou vrchnou vrstvou.

Krov je pôvodný s vymenenou strešnou krytinou tzv. bobrovkou v roku 2006. Jeho vek sa odhaduje na cca 170 rokov, pretože pôvodný krov zhorel pri veľkom požiari v roku 1856.

Dom je koncipovaný ako obytný rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami. Prvou je 1-izbový byt na prízemí, ktorý je stavebne oddelený od zvyšku domu. Druhou obytnou jednotkou je viac izbový obytný priestor, ktorý sa rozkladá na dvoch podlažiach. Zámerom pri vytváraní tohto obytného priestoru bolo organické prepojenie medzi prízemím a 1. poschodím, tak aby tvorili jeden viacúčelový obytný celok. Tento zámer bol realizovaný dvomi významnými stavebnými zásahmi.

Prvým bolo zamurovanie pôvodného vstupu na schodisko do 1. poschodia, ktorý bol z podjazdu. V spodnej časti tohto zamurovania vznikol priestor na umiestnenie merača spotreby plynu a smetnej nádoby. Tento priestor je krytý kópiou barokovej mreže. Druhým stavebným zásahom bolo prebúranie otvoru v náprotivnej stene oproti pôvodnému vstupu z podjazdu v prízemí tejto časti. Na vyrovnanie výškového rozdielu bolo na prízemí vytvorené schodisko so 4 stupnicami v interiéri domu, ktoré zlomom pokračuje pôvodným schodiskom na 1. poschodie. Pôvodné schodisko (v šírke cca 1m) bolo rozšírené na súčasnú šírku cca 2 m. Okrem toho, na zabezpečenie dostatočného prístupu svetla pre schodisko, bol vybúraný okenný otvor v úrovni prvého zlomu schodiska (ktorý je identický pre pôvodné a nové schodisko do 1. poschodia).

Na prvom poschodí bola vytvorená miestnosť cez celú hĺbku domu od uličnej až po záhradnú fasádu. Tento priestor sa pôvodne skladal z viacerých miestností, ktoré boli postupne vstavané medzi dve nosné priečky. Nosné priečky sú na prízemí tvorené stenami prejazdného podjazdu a pokračujú až na úroveň povaly. Pretože bolo potrebné zjednotiť existujúce plafóny, bol na úrovni povaly vybudovaný železobetónový nosník cez celú hĺbku domu a naň boli jednotlivé povaly zavesené pomocou záchytov zo stavebného železa (roxor).

Ostatné stavebné zásahy sú reprezentované buď otvorením pôvodne zamurovaných stavebných otvorov, prípadne ich rozšírením/zúžením, pričom nad každým otvorom boli ako nosníky vytvorené železobetónové segmenty.

Pri obhliadke kominárom bolo zistené, že z troch existujúcich komínov dva, ktoré majú po dvoch prieduchoch prierezu 50 x 50 cm, majú technické nedostatky, pretože o tehlovú konštrukciu každého z nich, je opretá hrada krovu. Tretí komín je tiež s dvomi prieduchmi 15 x 15 cm, jeden jeho prieduch končí na 1. poschodí v malej kúpeľni a druhý na prízemí v 1-izbovom byte. Preto boli všetky tri komíny v roku 2017 vyvložkované nerezovými dymovodmi tak, že jeden prieduch veľkého komína ku otvorenému krbu má vnútorný priemer nerezového dymovodu 300mm, druhý 200mm. Komín ku krbovej vložke na prízemí má priemer dymovodu 200mm, jeho druhý nepoužívaný prieduch končiaci na 1. poschodí je v pôvodnom stave. Tretí komín má prieduch do prízemia vyvložkovaný nerezovým dymovodom priemeru 130mm a jeho druhý nepoužívaný prieduch končiaci v malej kúpeľni na 1. poschodí, je v pôvodnom stave.

Dom nemá inštalovaný hromozvod vzhľadom na to, že je v radovej zástavbe a je pod krytím hromozvodu susediacej zvonice. Napriek tomu by v budúcnosti bolo vhodné doplniť vlastný hromozvod.

Dom (okrem stodoly) je kompletne podpivničený pivnicami, ktoré majú klenby. Avšak pod altánkom pred stodolou sa nachádza ešte jedna pivnica, ktorá bola vybudovaná ako železobetónová konštrukcia, pravdepodobne okolo roku 1940. Je potrebné ju vetrať, pretože stodola má minimálne základy a táto zle vetraná pivnica je zdrojom trvalej vlhkosti.

Pripojenia na verejné rozvody
(v popisoch, všetky referencie na pravú resp. ľavú časť sú orientované tak, že človek stojí chrbtom k ulici tj. čelom k záhrade):

Voda:
Vodovodná prípojka je realizovaná pripojením na ľavej hrane domu cez tzv. malú pivnicu, kde je aj umiestnený vodomer. Od vodomera ide jedno vedenie, ktoré sa v pivnice rozvetvuje na dve časti. Jedna samostatná vetva je napojená na pôvodné vedenie do tzv. veľkej pivnice a je ukončená jediným vodovodným kohútikom. Nie sú z nej žiadne odbočky. Vetva je vedená cez šachtu pred domom v záhrade, zemou cez trávnik z vonkajšej časti domu priamo do veľkej pivnice. Druhá vetva slúži na rozvod vody v dome. Táto vetva sa na pravej strane pivnice rozdvojuje na dve časti so samostatnými uzatváracími ventilmi. Jedna vetva slúži na prívod vody do 1. izbového bytu a do kúpeľne a kuchyne veľkého obytného priestoru, ktoré sú nad týmto bytom. Druhá vetva rozvádza vodu do všetkých ostatných častí domu.

Materiály: Rozvod vody do 1-izbového bytu a priestorov priamo nad ním je medenými rozvodmi. Rozvod vo zvyšnej časti veľkého obytného priestoru je kombináciou medených a zinkových rozvodov. Medené rozvody sú do prízemia druhej časti vrátane výstupu na 1. poschodie. Jedine rozvody v tzv. veľkej kúpeľni na 1. poschodí sú od hrany schodiska vedené v pôvodných zinkových rúrach z roku 1983.

Okrem vody z verejnej siete je k dispozícii aj vlastná studňa (cca 10 m hlboká stavaná z kameňa), na ktorú je napojený automatický zavlažovací systém pre celú záhradu. Zatiaľ sa neukázalo, že by výdatnosť tejto studne narušili suchá, ktoré panovali v niektorých rokoch od roku 1982.

Plyn:
Plynová prípojka je vedená od regulátora, umiestneného v chodníku pred domom rovnobežne s fasádou do 50 cm od steny domu. Na úrovni pravej strany podjazdu sa lomí a prechádza popod bránu, pravou stranou podjazdu cca 10 cm pod zemou až ku priestoru, kde sú plynové hodiny. Od hodín je vedená opäť pravou stranou podjazdu až po miesto, kde je urobená odbočka na pripojenie kotla pre vykurovanie. Ten je umiestnený v kúpeľni na prízemí veľkého obytného priestoru, vedľa zamurovaného pôvodného vstupu do tejto miestnosti z podjazdu. Plynové vedenie ďalej pokračuje pozdĺž steny podjazdu až do vzdialenosti cca 1,5 m od hrany záhradnej fasády domu. V tomto bode sa lomí doľava, ku pravej strane vchodu do tzv. malej pivnice (pod 1-izbovým bytom). V pivnici je potom urobené pokračovanie tejto vetvy plynovodu priamo do kuchyne v tomto byte na prízemí a vetva pokračuje z tejto kuchyne až na 1. poschodie do miestnosti nad ňou. Táto vetva je však v súčasnosti nefunkčná, pretože v pivnici bolo ukončené plynové vedenie pred týmto pokračovaním. Rozvody ale ostali zachované, s tým, že na 1. poschodí nie je vedenie zaslepené.

Vykurovanie a TV:
Vykurovanie celého domu spolu s prípravou TV je realizované kondenzačným kotlom, ktorý je umiestnený v kúpeľni na prízemí veľkého obytného priestoru. Celý rozvod je jedno-trubkový s medenými rozvodmi a má 3 okruhy. Prvým okruhom je vykurovanie prízemia veľkého obytného priestoru, druhým 1. poschodie tohto priestoru. Tretí okruh vykuruje 1. izbový byt.

Prechody od kotla do 1-izbového bytu sú vedené priečne cez podjazd v hĺbke cca 40 cm a zdvíhajú sa na úroveň podlahy v 1-izbovom byte po vonkajšej stene ľavej strany podjazdu, po pravej strane vstupných dverí do 1-izbového bytu. V tejto časti je aj spätný okruh pre TV, ktorý pôvodne slúžil aj pre zrušenú kuchyňu na 1. poschodí, ktorá sa nachádzala presne nad kuchyňou na prízemí. Okruh je funkčný aj s obehovým čerpadlom, ale dnes slúži de facto len pre 1-izbový byt a čiastočne pre kuchyňu a menšiu kúpeľňu na 1. poschodí. Všetky rozvody TV sú vedené v medených trubkách okrem tzv. veľkej kúpeľne na 1. poschodí.

Odpad:
Odpad je vedený v dvoch vetvách tak, že do mestskej kanalizácie sa pripája jednou prípojkou v tzv. malej pivnici. V nej sa aj obe vetvy spájajú. Jedna vetva slúži pre veľký obytný  priestor, tj. malá kúpeľňa na prízemí, ktorá kanalizuje aj odpad z veľkej kúpeľne na 1. poschodí a druhá vetva odvádza odpad z 1. izbového bytu a z kuchyne a malej kúpeľne na 1. poschodí.
Do verejnej kanalizácie je zvedená aj dažďová voda z časti strechy nad uličnou fasádou (cca 100m2 ). Z uličnej strany bol celý dom odizolovaný proti prenikaniu povrchovej vody tak, že sa na betónový základ vybudovala stena zo zalievaných tvárnic do hĺbky cca 3 m od úrovne chodníka, vytvorila sa štrková drenáž medzi touto stenou a domom aj z jej prednej strany od ulice, ktorá je priesakovými vedeniami odvodnená do kanalizácie. Vybudovaná stena je okrem toho zaizolovaná nátermi a vode odolnou fóliou. Jediný problém, ktorý sa doteraz nepodarilo vyriešiť, je zvod dažďovej vody susedného domu, ktorý je vedený po stene domu a vzhľadom na jeho nedostatočnú kapacitu, zanášanie a zlé zaústenie do kanalizácie spôsobuje priesak vody do tzv. veľkej pivnice. Bolo by potrebné aby majiteľ susedného domu (ECAV) premiestnil tento zvod minimálne 3 m od steny domu. Súčasne by bolo potrebné zlikvidovať aj nefunkčnú malú šachtu kanalizácie cca 1 m od domu, ktorá nemá izolované dno a v daždi sa stáva zdrojom priesakovej vody.

Elektrina:
Hlavný prívod elektriny je podzemným káblom na ľavej stranu podjazdu, kde je aj vyvedená hlavná svorkovnica. Od nej po ľavej strane podjazdu pomerne plytko pod úrovňou dlažby popri stene je kábel vedený von až na úroveň cca chodníka okolo záhradnej fasády domu, do hodín pre meranie spotreby. Tieto sa nachádzajú z ľavej strany vstupu do tzv. malej pivnice. Tento merač spotreby je samostatný pre merania spotreby iba v 1-izbovom byte a nie sú na neho napojené žiadne iné spotrebiče alebo osvetlenie.

Od tohto merača sa kábel vracia pod trávnikom, rovnobežne so záhradnou fasádou domu a v miesta cca 2 m  od jeho kolmej fasády (krídlo s pavlačou), asi na úrovni vstupu do tzv. veľkej pivnice. Kábel rovnobežne sleduje v tejto vzdialenosti kolmú fasádu až na úroveň druhých hodín pre meranie spotreby. Tie sú umiestnené v stĺpiku malého schodiska pre vstup do prízemia veľkého obytného priestoru zo záhrady. Tento merač spotreby meria celú spotrebu elektriny v dome, vrátane jej vonkajších častí: stodoly, záhrady a povaly a mimo spotreby v 1-izbovom byte. Všetky rozvody sú vedené medenými vodičmi a v tzv. malej pivnici a v stodole pre odkladanie záhradného nábytku a náradia sú prípojky aj na 380V (trojfázový) prúd.

Internet a satelit:

Dom má pripojenie na pevný internet, ktorý využíva vedenie pre pevnú telefónnu linku. Toto pripojenie je ukončené na stene na ľavej strane podjazdu za bránou. Linkové pripojenia sú rozvedené po celom dome, pričom veľká časť rozvodov na 1. poschodí je realizovaná káblami cez povalu.

Dom má vlastnú satelitnú anténu so 4 samostatnými káblovými rozvodmi. Tieto sú primárne rozvádzané cez povalu.

Okrem vlastného satelitného rozvodu je privedený do domu aj prívod UPC. Tento je realizovaný káblom, ktorý je ukončený hneď za hranou domu v tzv. malej pivnici. Od neho je možné vytvoriť potrebné rozvody. Toto pripojenie je v súčasnosti nefunkčné.

Vonkajšia fasáda domu:

Identifikácia farieb na dom

  • Fasáda:
    • Oikos Architral
      • rovné plochy TL 044
  • šambrány a plastické prvky TL 691
  • striešky dvor: TL 352

Podjazd: 

  • Tikurilla G 489

Fasáda dvor:

  • Extherm S 661

Pivnica:

  • Tikurilla
    • klenby J 470
    • rovné steny H 470

Profil pôvodnej rímsy – vonkajšie fasáda
Priebežná rímsa na vonkajšej fasáde, rovnako ako samotná fasáda boli pokryté brizolitom v 60-tych rokoch. Pri oprave poškodených častí bol identifikovaný pôvodný profil rímsy, pravdepodobne z polovice 19. storočia. Je na ňom možné identifikovať aj pôvodnú farebnosť, ktorá bola rovnaká oko súčasná farebnosť rímsy piaristického kláštora.